Klinika úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice vznikla roku 1986. Nadviazala na prácu Oddelenia úrazovej chirurgie založeného už v roku 1955. Začínala teda v čase, keď napríklad ultrazvuková diagnostika bola ešte v plienkach a tomograf existoval nanajvýš na výkresoch. V súčasnosti disponuje najmodernejšou technikou a desiatimi lôžkami jednotky intenzívnej starostlivosti. Na piatich oddeleniach môže hospitalizovať až 90 pacientov. Takmer tridsať rokov je klinika študijnou základňou pre lekárov a zdravotné sestry a okrem iného sa tu vzdelávajú aj lekári v rámci postgraduálneho štúdia úrazovej chirurgie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto špičkového slovenského medicínskeho aj študijného centra je jeho primár doc. MUDr. Theodoz Molčányi, CSc. Patrí k propagátorom nových chirurgických postupov predovšetkým v oblasti osteosyntézy a spinálnych poranení.
Pán primár, prečo ste si vybrali z mnohých medicínskych špecializácií práve chirurgiu?
Úrazovú chirurgiu vnímam ako operačný odbor, poskytujúci efektnú liečbu poranenia, ktoré väčšinou „prekvapí“ postihnutého pri plnom zdraví. Každý úraz je iný a práve v tejto mnohotvárnosti spočíva krása úrazovej chirurgie.
Spomeniete si na svoju prvú operáciu?
Oddelenie úrazovej chirurgie v Košiciach bolo charakteristické tým, že sa mladí lekári pomerne rýchlo dostali ku skalpelu, kladivu a klincom. Asi po štyroch mesiacoch praxe som dostal prvú „veľkú“ operáciu. Pod vedením staršieho kolegu som vykonal osteosyntézu pertrochanterickej zlomeniny femura podľa K. H. Bauera. Bolo to obdobie nadmerného ožarovania operačného tímu RTG žiarením, ale aj presvedčenia, že vývoj musí priniesť iný typ osteosyntetického materiálu pre lokalitu proximálneho konca femura. Pri mojej prvej operácii som si tiež uvedomil, aké užitočné boli moje manuálne skúsenosti, ktoré som získal v našej domácej garáži pri opravách motorky a neskôr aj auta. Doteraz si myslím, že doma servisovať škodovku, opraviť prednú nápravu alebo vymeniť ložiská v prevodovke bol v tom čase veľký „kumšt“. Aj z tohto dôvodu vysoko oceňujem náročnú prácu vývojárov v oblasti inovatívnych druhov osteosyntetického materiálu a inštrumentária.
Patríte k špičkovým slovenským lekárom so špecializáciou na neurotraumatológiu. Ako sa podľa vás vyvíja oblasť implantátov a ďalších podporných techník?
Neurotraumatológii sa venujem vyše tridsať rokov a za ten čas zaznamenala oblasť implantátov neuveriteľný skok vpred. Nejde len o materiály a sám priebeh operácie, ale aj o spôsoby pooperačnej liečby. Je potešiteľné, že aj v súčasnom období globalizovaného zdravotníctva máme veľmi dobrú spoluprácu s Technickou univerzitou v Košiciach. Kooperácia s Katedrou biomedicínskeho inžinierstva priniesla plody vo forme inovácie viacerých inštrumentov pre spinálnu chirurgiu. Pred dvoma týždňami sme úspešne aplikovali pacientovi s poúrazovým defektom lebky druhogeneračný titánový implantát „zhotovený na mieru“.
Aký pokrok urobila liečba osteosyntézy a spinálnych poranení od čias vašich začiatkov v oblasti implantátov?
Ako mladý lekár ešte na oddelení úrazovej chirurgie som zažil obdobie prispôsobovania pacienta na osteosyntetický materiál. K dispozícii sme mali jeden druh klinca a základné druhy neutralizačných dláh. Po otvorení trhu po roku 1989 máme k dispozícii kvalitné osteosyntetické materiály špičkových svetových výrobcov a, samozrejme, aj implantáty dodávané spoločnosťou B. Braun Medical, ktorá v tomto odbore rozhodne patrí medzi svetových lídrov. Špičkové implantáty pre končatinové lokality implantujeme v niekoľkoročnom odstupe od ich prvej klinickej aplikácie v zahraničí, kým v spinálnej chirurgii je tento odstup len niekoľkomesačný. Úrazová chirurgia je dynamický odbor so stálou potrebou učiť sa a inovovať. B. Braun Medical patrí určite k tým, ktorí skôr udávajú trend, než len držia krok.
Kedy ste sa vlastne prvýkrát zoznámili s implantátmi B. Braun Medical?
Pri mojom pobyte na Ortopedickej klinike Univerzitnej nemocnice v Berne v roku 1998 som sa zoznámil s perkutánnou vertebroplastikou, pri ktorej sa aplikovalo minimálne množstvo kostného cementu do tela stavca manuálnym spôsobom. Na našom pracovisku od prvej manuálnej perkutánnej vertebroplastiky roku 1999 sme mali možnosť použiť viaceré vysokotlakové systémy perkutánnej vertebroplastiky. V súčasnosti pre perkutánnu fixáciu osteoporotických zlomenín chrbtice bežne používame rádiofrekvenčnú kyfoplastiku StabiliT®.
Rád pracujete s implantátmi B. Braun Medical?
Áno, dá sa to tak povedať. Kľúčové sú dve veci: žiadne komplikácie pre chirurga pri operácii a žiadne komplikácie pre pacienta po operácii. Implantáty B. Braun Medical spĺňajú oba tieto aspekty. Vnútorný fixátor Socon®, ktorý používame už vyše jedenásť rokov na stabilizáciu všetkých typov zlomenín, sa javí ako bezpečný systém na stabilizáciu chrbtice a obnovenie tvaru úrazom deformovaného tela stavca. Špecifické postavenie medzi implantátmi má systém Targon® FN, ktorý pre svoje biomechanické vlastnosti a dynamický spôsob fixácie krčkových zlomenín femura predstavuje jeden z hlavných argumentov pre rekonštrukčnú operáciu zlomeniny v tejto oblasti.
Dá sa povedať, že práve týmto je systém Targon výnimočný?
Ako prví v bývalom Československu sme začiatkom 90. rokov minulého storočia začali presadzovať pri ošetrovaní zlomenín krčka femura ich rekonštrukciu bez ohľadu na vek pacienta. Od roku 2014 používame pri krčkových zlomeninách Targon systém, ktorý aplikujeme pri všetkých typoch zlomenín, pričom našou snahou je operácia do šiestich, eventuálne 24 hodín od úrazu. Cieľom je anatomická repozícia zlomeniny krytým, prípadne polootvoreným spôsobom. Fixácia zlomeniny 3–4 Ki drôtmi zabezpečuje dostatočnú rotačnú stabilitu zlomeniny pri zavádzaní kanylovaných skrutiek. Uhlovú stabilitu zavedených skrutiek a ich kĺzanie pri zaťažení zabezpečuje dlaha fixovaná dvoma skrutkami k laterálnej kortikalis femura. Systém Targon® FN zaisťuje dostatočnú stabilitu krčkových zlomenín stehnovej kosti s „dosadnutím“ zlomeniny pri zaťažovaní dolnej končatiny. Dynamický charakter systému Targon® FN umožňuje dosiahnuť optimálnu fixáciu zlomeniny s minimalizáciou komplikácií zo strany implantátu. Naše počiatočné pozitívne skúsenosti s implantátom Targon naznačujú, že tento implantát by mohol byť hlavným argumentom pre rekonštrukčné posteosyntézy všetkých typov krčkových zlomenín bez ohľadu na ich dislokáciu, a možným riešením dilemy týkajúcej sa doteraz „nevyriešenej fraktúry“.
Aký úsek operácie pri zavádzaní implantátov považujete za najťažší?
Vzhľadom na ergonomické inštrumentárium a biomechanické vlastnosti implantátu Targon® FN považujem za prioritnú podmienku úspešnej osteosyntézy zlomeniny krčka femura jej presnú anatomickú repozíciu a skorú osteosyntézu do šiestich hodín od úrazu. Je samozrejmé, že korektná technika osteosyntézy a optimálna poloha implantátu sú tiež podmienkou úspešnej operácie.
Akým spôsobom ste sa práci s implantátmi B. Braun učili vy? Ako to učíte svojich žiakov?
Na našom pracovisku sme začiatkom roka 2014 prebrali technickú stránku inštrumentária implantátov B. Braun Medical. Dvaja mladí lekári sa zúčastnili na osteosyntetickom kurze Aesculap Academy. V súčasnosti pracuje v rámci našej kliniky s implantátmi B. Braun Medical desať lekárov. Na našom pracovisku všeobecne platí, že mladý lekár začína vykonávať osteosyntézy počas jedného roka pod vedením skúseného úrazového chirurga.
Musia mať študenti šikovné ruky?
Prioritné je zvládnutie inštrumentária s nácvikom na kostných modeloch. Bolo by ideálne preniesť tento spôsob výučby do vyučovacieho procesu študentov medicíny. Žiaľ, v súčasnosti pre nácvik osteosyntézy a použitie implantátov na kostných modeloch nie sú na LF vytvorené podmienky. Prostredníctvom Aesculap Academy využívame rôzne školiace a vzdelávacie sympóziá, kongresy aj workshopy, kde sa lekári zoznamujú s novými poznatkami v oblasti traumatológie. Takže talent je predpoklad, drina nevyhnutná.
Môžete sa zahrať tak trochu na vizionára a skúsiť odhadnúť, čo nás čaká vo vašom odbore napríklad o 50 rokov?
Určite bude pokračovať trend k miniinvazivite. Domnievame sa, že relatívne rigidné implantáty budú nahradené dynamickejšími, ktoré urýchlia hojenie zlomeniny. Je isté, že budúcnosť bude patriť minimalizácii endoskopického inštrumentária a vývoju nových miniinvazívnych chirurgických postupov. Určite sa nevyhneme tlaku telerobotickej chirurgie, ktorá však bude stále „v službe“ skúseného, manuálne zručného chirurga.
Čo by ste odkázali mladým lekárom na ceste za ich chirurgickým remeslom?
Neviem, či som oprávnený radiť mladším kolegom v ich odbornom živote. Som však presvedčený, že svoj postoj k pacientom by mali vnímať ako poslanie, pri ktorom úrazový chirurg musí v mnohých prípadoch zastupovať psychológa. Sledovanie odborných vedomostí a účasť na školiacich kurzoch by malo byť pre každého z nás samozrejmé, ale treba si zachovať rozumný postoj k internetovým informáciám. A nakoniec ešte jedna skúsenosť. Nie je problém operovať, no je veľkým umením vedieť, koho operovať a akým spôsobom.
Viac informácií o uvedených produktoch:
