Přejít na obsah stránky | Klávesové zkratky | Hlavní strana | Mapa stránek | Vyhledávání | Přejít na hlavní navigační menu

Miera medziodborovej spolupráce je úmerná profesionalite a pokore lekára

30. Listopad 2017

Miera medziodborovej spolupráce je úmerná profesionalite a pokore lekára

Rozhovor s profesorom Ladislavom Valanským, popredným slovenským urológom.

Prof. MUDr. Vladislav Valanský, Ph.D.

V roku 1971 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach. V rokoch 1989 – 2013 pôsobil ako prednosta urologickej kliniky LF UPJŠ. Bol dlhoročným členom výboru Slovenskej urologickej spoločnosti a predsedom jej Sekcie pre kontinenciu, členom Spoločnosti pre enurézu a subregionálneho výboru Slovenskej lekárskej komory. 12 rokov vykonával post národného delegáta Európskej rady pre urológiu. Je čestným členom Slovenskej a Českej urologickej spoločnosti. Napísal alebo sa autorsky podieľal na 235 vedeckých a odborných prácach a na 250 prednáškach prezentovaných okrem SR vo Fínsku, Švédsku, Grécku, Hong-Kongu, Poľsku Maďarsku a Českej republike. Je nositeľom troch cien Slovenskej urologickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu, zlatej medaily SLS a Genersichovej medaily (Maďarsko). 

Čo vás priviedlo k myšlienke študovať medicínu?

Nepatrím k tým, ktorí si povolanie lekára vysnívali v detskom veku. Definitívne som sa rozhodol až v maturitnom ročníku. Medicínu som si zvolil hlavne preto, že v porovnaní s biológiou sa mi z pohľadu budúceho povolania zdala podstatne dynamickejšia a zaujímavejšia. Na tomto rozhodnutí sa nepriamo podieľal môj strýko lekár, ktorého som obdivoval a po osobnostnej aj ľudskej stránke bol mojím vzorom.   

 

Inklinoval ste od začiatku k urológii alebo ste sa pre túto špecializáciu rozhodol až neskôr?
Prečo práve urológia?

Urológom som sa stal zhodou okolností. Nikdy som totiž nemal v úmysle robiť chirurgický odbor a už vôbec nie urológiu. Na urologickú kliniku v Košiciach som nastúpil po promócii s tým, že tu budem len dovtedy, kým sa neuvoľní miesto na internom oddelení. Skúste však ako mladý lekár odolať takým lákadlám, že už po šiestych týždňoch dostanete možnosť extrahovať Dormiovou slučkou kamene z oboch močovodov a zaradia vás do ústavných pohotovostných služieb. Naviac bol na klinike výborný kolektív lekárov a tak niet divu, že na kariéru internistu som rýchle zabudol a nikdy som to neoľutoval.

 

Ste priekopníkom urodynamiky a čistej intermitentnej katetrizácie na Slovensku. Čo vás priviedlo k tejto problematike?

Opäť náhoda. V roku 1978 sa mi podarilo opraviť a nakalibrovať aneroidový cystometer a u inkontinentnej ženy urobiť plniacu cystometriu ordinovanú prednostom kliniky. Ten ma obratom poveril starostlivosťou o všetkých pacientov s inkontinenciou a neurogénnym mechúrom a to na všeobecnú radosť mojich kolegov, lebo táto problematika patrila na urologickej klinike v Košiciach k najmenej atraktívnym. Treba dodať, že v tom období som o urodynamike takmer nič nevedel.  

 

Kedy ste sa začali venovať tejto oblasti urológie?

Približne v rovnakom čase. Bezprostredným impulzom na štúdium urodynamickej problematiky bola bezradnosť, ako postupovať v modernej liečbe detí s myelomeningokélou z Ústavu pre telesne postihnuté deti v Košiciach, ktoré tu v rámci viacročného pobytu absolvovali základné aj stredné vzdelanie. Štandardom liečby detského neurogénneho mechúra bola v tom čase permanentná cievka a pre opakované uroinfekcie a ťažkú inkontinenciu bolo viacero detí po fyzickej aj psychickej stránke v zlom stave. V roku 1984 bolo veľkou vzpruhou na prácu v tejto oblasti vybavenie kliniky špičkovou urodynamickou aparatúrou, čo mi okrem iného umožnilo začať pracovať na mojej dizertačnej práci na tému neurogénny mechúr u detí s myelomeningokélou.

Výstup na Gerlachovský štít v roku 2009

 

Veľký počet neurologických ochorení je sprevádzaných s urologickými symptómami. Je dôležitá spolupráca neurológa s urológom?

Nielen dôležitá, ale aj nevyhnutná, keďže urologická liečba sa vždy odvíja od priebehu, štádia, neurologickej liečby a prognózy neurologického ochorenia. Naviac urologické komplikácie ako retencia moču, recidivujúca uroinfekcia a inkontinencia moču patria k najzávažnejším faktorom zníženej kvality života pacientov s chronickým neurologickým ochorením. Dôležitosť úzkej spolupráce oboch odborov ostatne potvrdzuje aj založenie Medzinárodnej neuro-urologickej spoločnosti (INUS – pozn. redakcie) v roku 2015, ktorej hlavným cieľom je skvalitnenie zdravotnej starostlivosti o neuro-urologického pacienta.     

 

Ako táto spolupráca funguje u nás na Slovensku?

Domnievam sa, že urologická starostlivosť o akútnych neurologických pacientov v lôžkových zariadeniach je na uspokojivej úrovni. Pribúdajú však signály o zhoršení dostupnosti kvalifikovaného urologického vyšetrenia u chronických neuro-urologických pacientov v ambulantnej praxi. Jedným z možných vysvetlení je, že urodynamika ani funkčná urológia (k nej patrí aj neuro-urológia) u nás nepatrí medzi certifikované činnosti a ak nepočítam samotnú uroflowmetriu, záujem urológov sa koncentruje hlavne na urodynamické vyšetrenie žien pred operáciou stresovej inkontinencie. Na neuro-urológiu sa dlhodobo špecializujú iba urologické kliniky v Martine a v Košiciach, ale treba povedať, že mladí urológovia o trvalú prácu v oblasti urodynamiky, prípadne neuro-urológie nemajú záujem. Zlepšenie situácie v tejto oblasti je podľa môjho názoru možné jedine systémovými opatreniami a je na výbore Slovenskej urologickej spoločnosti, ako sa s touto výzvou vysporiada.

 

Aký je váš názor na spoluprácu naprieč medicínskymi odbormi všeobecne? Myslíte si, že dnes lékari z rôznych odborov spolupracujú v dostatočnej miere? Kde prípadne vidíte rezervy?

V situáciách, kde potreba medziodborovej spolupráce vyplýva z povahy ochorenia či je vitálne nevyhnutná, problémy nevidím. V ostatných prípadoch mám skúsenosť, že miera spolupráce je úmerná profesionalite a pokore lekára k svojmu povolaniu. Negatívne sa tu uplatňuje aj problém s dostupnosťou špecialistov v reálnom čase, ktorý sa v ostatných rokoch predĺžil na niekoľko týždňov až mesiacov. Riešenie tejto problematiky ale patrí do rúk odborníkov, ktorí majú k dispozícii relevantné údaje a poznatky.                   

 

Je dôležité vzájomne vzdelávanie?

Nepochybne áno. Ale skôr by som hovoril o vzájomnej výmene najnovších medicínskych a vedeckých informácií z jednotlivých odborov. Na to, aby boli tieto aktivity účinné je účelné vytipovať najaktuálnejšie oblasti a edukačné podujatia podľa možností organizovať aj na lokálnej úrovni.

 

V máji prebehlo prvé Neuro-urologické sympózium v Košiciach a vy ste patril k hlavným organizátorom sympózia. Čo vás viedlo k zorganizovaniu tohto sympózia?

Snaha o zvýšenie povedomia o neuro-urológii ako novo vznikajúcej klinickej disciplíne a naštartovanie užšej spolupráce neurológov a urológov v liečbe neuro-urologických pacientov na Slovensku. Opieral som sa pri tom o dobré skúsenosti českých urológov, ktorí majú za sebou už tri takéto podujatia. V neposlednom rade som organizáciou tohto podujatia chcel podporiť aktivity Sekcie pre kontinenciu pri Slovenskej urologickej spoločnosti. Konanie podujatia podporila edukačným grantom aj spoločnosť B. Braun Medical a moje poďakovanie patrí tiež Aesculap Akadémii z Prahy, ktorá na seba prevzala organizáciu sympózia.          

 

Splnilo sympózium vaše očakávania?

Nielen splnilo, ale vo viacerých ohľadoch prekonalo. Výber troch hlavných tém, konkrétne sklerózy multiplex, Parkinsonovej choroby a náhlych mozgových cievnych príhod, sa ukázal ako veľmi dobrá voľba, a to ako pre neurológov tak aj urológov. K vysokej úrovni sympózia prispeli aj vynikajúce prezentácie expertov v týchto oblastiach z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ako aj zahraničného hosťa doc. MUDr. Jana Krhuta, PhD., z Urologickej kliniky v Ostrave. Vysoko oceňujem aj kvalitnú diskusiu k jednotlivým témam.     

   

Malo by sa neuro-urologické sympózium organizovať aj v budúcnosti?

Jednoznačne áno a rovnaké je aj stanovisko predsedu Sekcie pre kontinenciu Slovenskej urologickej spoločnosti prof. MUDr. J. Švihru, Ph.D. Bolo by však vhodné, aby sa toto podujatie konalo za účasti expertov pre danú problematiku z celého Slovenska, aby bolo možné z neho prijať závery, ktoré by prispeli k štandardizácii diagnostických a liečebných postupov, konkrétneho neuro-urologického ochorenia v našich podmienkach.      

 

Čo by ste odkázal kolegom v potrebe úzkej spolupráci medzi neurológom a urológom?

Domnievam sa, že by bolo užitočné, ak by urologická strana dostala od neurológov validné informácie o aktuálnej situácii a problémoch vzájomnej spolupráce v jednotlivých regiónoch Slovenska. Efektívne riešenie prípadných problémov sa zrejme nezaobíde bez priamej spolupráce hlavných odborníkov Ministerstva zdravotníctva pre neurológiu a urológiu.       

Relax s basgitarou v hudobnej skupine urológov Uroband

 

Okrem zmieneného Neuro-urologického sympózia v Košiciach prednášate i na rôznych ďalších odborných akciách. Venujete sa taktiež študentom? Čo vás viac napĺňa a prečo?

Prednášanie na odborných podujatiach a študentom medicíny sa stalo povinnou súčasťou mojej práce pred 35 rokmi, keď som akceptoval ponuku prednostu na prestup na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s funkciou odborného asistenta. Išlo o veľkú zmenu, lebo príprava každej vedeckej, odbornej či prednášky pre medikov je časovo náročná a pri každodennej práci na operačnej sále aj vyčerpávajúca. Na vašu otázku, čo má viac naplňuje a prečo, je jednoduchá odpoveď – nezáleží to od auditória, ale od jeho reakcií na prednášku. Ale určitý rozdiel tu predsa len je. Najlepší pocit z prednášky mám vtedy, ak dostanem potlesk od medikov.        

 

Ste veľmi aktívny človek, člen niekoľkých odborných spoločností, publikujete, prednášate - čo z vášho širokého záberu je vášmu srdcu najbližšie?

Najbližšia mi bola aj je práca s pacientom a odkedy som ukončil moje pôsobenie vo funkcii prednostu, je to aj práca v urodynamickej poradni a laboratóriu. Robí mi tiež radosť, keď sa môžem podeliť o svoje skúsenosti s mladšími kolegami, poradiť pri realizácii výskumných projektov a podieľať sa na výučbe našich či zahraničných študentov medicíny.   

 

Máte vôbec priestor na odpočinok? A aká je vaša obľúbená forma relaxu?

S časom na relax to v najexponovanejšom období môjho života nebolo jednoduché. Teraz je to podstatne lepšie, avšak s tým, že moju najobľúbenejšiu formu odpočinku, ktorou sú športové aktivity, som musel zo zdravotných dôvodov s výnimkou behu na lyžiach prerušiť. Našťastie mám aj iné záľuby, ktoré limitovať nemusím, ako chatárčenie, hubárčenie, rybárčenie a ľahká turistika. Posledné tri roky je to aj hudobná skupina urológov Uroband, v ktorej hrám na basgitare.   

redakce Braunovin
Dosud nehlasováno

Kontakt

Napište nám

Čtěte také

Neurourologie je specializovanou součástí urologie a zabývá se poruchami močení v důsledku přerušení nervových drah a center. Porušení nervového zásobení je přitom způsobeno různými příčinami, nejčastěji úrazem (mozku, míchy, pánevních nervových pletení a periferních nervů), nervovými chorobami či v důsledku metabolických onemocnění (cukrovka). Projevy těchto poruch souhrnně označujeme jako neurogenní dysfunkce močových cest.

08.06.2021
Ambulantní péče

Príbeh mladej ambasádorky projektu B. Braun pre život Moniky Velackovej je farebný a inšpiratívny od samého počiatku, napriek tomu, že je odmalička pripútaná na invalidný vozík. Je osobnosťou s takou dávkou chuti do života a pozitívnej energie, že hravo schová do vrecka ľudí bez hendikepu. Monika sa narodila s rázštepom chrbtice a porušenou miechou, nikdy nechodila, vyrástla na vozíku. Aj napriek svojmu hendikepu bola od detstva činorodá a akčná. Jej rodičia spomínajú na to, ako na ňu museli neustále dávať pozor, pretože aj keď nemohla chodiť, neustále sa niekam presúvala.

30.08.2020

Problém nechtěného úniku moči postihuje řadu žen napříč různými věkovými kategoriemi. Nejedná se jen o nepříjemný zdravotní problém, ale také o společenský handicap, který ženám způsobuje špatné pocity při volnočasových aktivitách a ve společnosti. Při mechanické neboli stresové inkontinenci jde v podstatě o nadměrný nitrobřišní tlak, který způsobí, že při některých aktivitách, jako je například sport nebo i zakašlání, dojde k samovolnému úniku moči. Existuje také řada faktorů, které vznik inkontinence ovlivňují, jako je například věk, nadváha nebo opakované nemoci v oblasti pánve. A i narození miminka může být příčinou inkontinence. Častou příčinou je rovněž zvedání a nošení těžkých břemen. Domnívat se, že nechtěný únik moči se týká jen seniorské věkové kategorie žen, je další z řady omylů. Nejčastější návštěvnice kurzů na posílení pánevního dna jsou ženy v rozmezí mezi 32. a 55. rokem, což potvrzuje také Míša Pospíšilová, lektorka, která vede kurzy a workshopy ve Škole pánevního dna.
 

30.08.2020