Přejít k hlavnímu obsahu

Pandémiu sme zvládli aj napriek kritickému nedostatku personálu

Petra Borová, DiS.

9. Červenec 2021

MUDr. Štefan Krbila si už při studiu na medicíně vybral anesteziologii a intenzivní medicínu jako svůj hlavní obor a zůstal mu věrný dodnes. V současnosti je přednostou Kliniky anesteziologie a intenzivní medicíny ve Fakultní nemocnici v Nových Zámcích. Se svým týmem prošel těžkým obdobím pandemie, kdy měli na oddělení v péči až 16 pacientů s onemocněním covid-19. Teď už se pomalu vrací zpět do zaběhnutých kolejí. 

Jak dlouho už působíte v oboru anesteziologie a intenzivní medicíny a proč jste si jej vybral?   

Vo svojom odbore pôsobím už od roku 1985. Tak ako teraz, aj v minulosti bol nedostatok anestéziológov a ja som dostal ponuku od vedenia nemocnice odpracovať jeden rok na ARO. Potom som si mohol vybrať iný odbor, ale táto práca sa mi tak zapáčila, že som ostal verný anestéziológii a intenzívnej medicíne doteraz.

Klinika anesteziologie a intenzivní medicíny v nemocnici Nové Zámky, jejíž jste přednostou, se řadí k významným pracovištím v regionu a co do počtu provedených výkonů dosahuje úrovně dalších velkých slovenských klinik. Jak se vám podařilo vypracovat tak vysoko? 

Nemocnica má v regióne nezastupiteľné miesto, nakoľko má také chirurgické disciplíny, ktorými okolité regionálne nemocnice nedisponujú, preto bolo nutné vybudovať kvalitný anestéziologický úsek s dostatočným počtom kvalifikovaných lekárov a sestier. Ďalej bolo nutné zabezpečiť adekvátnu intenzívnu pooperačnú liečbu pre úspešné zvládnutie náročných operačných výkonov s dostatočným personálnym a technickým zázemím. Takže postupným argumentovaním sa podarilo presvedčiť vedenie nemocnice, aby našli dostatočné finančné zdroje na realizáciu tohto projektu.

Co vaše pracoviště v současné době trápí, a na co jste naopak nejvíce pyšný? 

Najväčší problém, s ktorým sa v súčasnosti trápime, je nedostatok zdravotníckeho personálu od lekárov až po sanitárov, čo nám spôsobuje vážne problémy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, najmä pri chirurgických disciplínach. V tejto situácii nie je ľahké udržať také množstvo operačných výkonov ako v minulosti. Najviac som hrdý na celý kolektív KAIM, pretože aj za týchto okolností sú schopní plniť svoje povinnosti a napredujeme tak po všetkých stránkach.

Vaše klinika se také významně zapojila do péče o covidové pacienty. V jakém režimu jste v období pandemie fungovali a v čem spočívaly hlavní rozdíly ve srovnání s běžným provozem kliniky? 

Za normálnych podmienok máme k dispozícii desať lôžok. Pre nárast pacientov s covid-19 sme boli nútení rozšíriť v najkritickejších obdobiach covidovú zónu na 16 lôžok a v necovidovej časti sme mali päť lôžok.

Pro covid pozitivní pacienty na klinice vznikla tzv. červená zóna. Jak jste pa­cienty s koronavirem izolovali od ostatních a jak jste si poradili s nedostatkem personálu? Tento problém v období pandemie postihl prakticky všechna zdravotnická zařízení... 

Covid pozitívnych pacientov, ktorí vyžadovali intenzívnu liečbu s umelou pľúcnou ventiláciou, sme hospitalizovali na samostatnom oddelení, ktoré spĺňalo všetky kritériá. Snažili sme sa zachovať adekvátny počet pacientov na jednu sestru tým, že sme zvýšili počet služieb. V prípade lekárov sme navýšili počet slúžiacich, čo spôsobilo nárast nadčasových hodín. Obmedzili sme plánovanú operatívu a lekárov a sestry sme presunuli na lôžkovú časť. 

V posledních dnech se zdá, že pandemie pomalu začíná ustupovat. Jaké nové zkušenosti jste načerpali z nejtěžších okamžiků, kdy pandemie byla na vrcholu? 

Za seba aj za kolektív môžem povedať, že sú to v prvom rade odborné skúsenosti. Zo začiatku sme mali len teoretické vedomosti, a tým bola práca náročná na čas aj psychiku. Často vznikali stresové situácie a veľmi dôležitá bola komunikácia nielen s pacientmi, ale aj s ich príbuznými. Pandémia nám priniesla také stavy, ktoré sme pred ňou nezažívali, a museli sme sa s nimi vyrovnať.

Co byste určitě dělali jinak, pokud by na podzim hrozila nová vlna onemocnění? 

Pokúsil by som sa vytvoriť tím, v ktorom by bol vyšší počet zdravotníckeho personálu aj z iných odborov. Nedošlo by k takému výraznému vyčerpaniu lekárov, sestier a ošetrovateľov, ako to bolo počas tejto vlny pandémie.

Jak se u vás na pracovišti vyvíjí aktuální situace v péči o covidové pacienty? 

Počet covidových pacientov postupne klesá. Ponechávame si v rezerve dve intenzivistické lôžka, aby sme boli pripravení. Postupne sa však u nás na klinike rozbieha plánovaná operatíva. Môžeme preto povedať, že sa pomaly vraciame do pôvodného režimu.

Mezi standardní výkony, které se provádějí na intenzivistických pracovištích, patří mimo jiné metody kontinuální  náhrady funkce ledvin (CRRT). Jsou spíše záležitostí intenzivistů, nebo nefrologů? 

V intenzívnej medicíne často vznikajú stavy multiorgánovej dysfunkcie (MODS), ktoré za určitých okolností prechádzajú do multiorgánového zlyhania (MOFS). Tu je úlohou intenzivistu zabrániť zlyhaniu orgánov, a keď už k tomu dôjde, použijeme CRRT. Našou doménou sú akútne stavy, ktoré riešime na vlastných pracoviskách, lebo potrebujeme mať pacientov pod trvalým dohľadom.Niekoľkohodinové prekladanie pacienta na umelej pľúcnej ventilácii s kontinuálnym monitoringom vitálnych funkcií na iné pracovisko nesie určité riziká vzniku komplikácií. Nefrológovia sa viac zaoberajú akútnymi alebo chronickými stavmi, kde zlyháva len jeden orgán, a to sú obličky.