Jak dlouho už působíte v oboru anesteziologie a intenzivní medicíny a proč jste si jej vybral?
Vo svojom odbore pôsobím už od roku 1985. Tak ako teraz, aj v minulosti bol nedostatok anestéziológov a ja som dostal ponuku od vedenia nemocnice odpracovať jeden rok na ARO. Potom som si mohol vybrať iný odbor, ale táto práca sa mi tak zapáčila, že som ostal verný anestéziológii a intenzívnej medicíne doteraz.
Klinika anesteziologie a intenzivní medicíny v nemocnici Nové Zámky, jejíž jste přednostou, se řadí k významným pracovištím v regionu a co do počtu provedených výkonů dosahuje úrovně dalších velkých slovenských klinik. Jak se vám podařilo vypracovat tak vysoko?
Nemocnica má v regióne nezastupiteľné miesto, nakoľko má také chirurgické disciplíny, ktorými okolité regionálne nemocnice nedisponujú, preto bolo nutné vybudovať kvalitný anestéziologický úsek s dostatočným počtom kvalifikovaných lekárov a sestier. Ďalej bolo nutné zabezpečiť adekvátnu intenzívnu pooperačnú liečbu pre úspešné zvládnutie náročných operačných výkonov s dostatočným personálnym a technickým zázemím. Takže postupným argumentovaním sa podarilo presvedčiť vedenie nemocnice, aby našli dostatočné finančné zdroje na realizáciu tohto projektu.
Co vaše pracoviště v současné době trápí, a na co jste naopak nejvíce pyšný?
Najväčší problém, s ktorým sa v súčasnosti trápime, je nedostatok zdravotníckeho personálu od lekárov až po sanitárov, čo nám spôsobuje vážne problémy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, najmä pri chirurgických disciplínach. V tejto situácii nie je ľahké udržať také množstvo operačných výkonov ako v minulosti. Najviac som hrdý na celý kolektív KAIM, pretože aj za týchto okolností sú schopní plniť svoje povinnosti a napredujeme tak po všetkých stránkach.
Vaše klinika se také významně zapojila do péče o covidové pacienty. V jakém režimu jste v období pandemie fungovali a v čem spočívaly hlavní rozdíly ve srovnání s běžným provozem kliniky?
Za normálnych podmienok máme k dispozícii desať lôžok. Pre nárast pacientov s covid-19 sme boli nútení rozšíriť v najkritickejších obdobiach covidovú zónu na 16 lôžok a v necovidovej časti sme mali päť lôžok.
Pro covid pozitivní pacienty na klinice vznikla tzv. červená zóna. Jak jste pacienty s koronavirem izolovali od ostatních a jak jste si poradili s nedostatkem personálu? Tento problém v období pandemie postihl prakticky všechna zdravotnická zařízení...
Covid pozitívnych pacientov, ktorí vyžadovali intenzívnu liečbu s umelou pľúcnou ventiláciou, sme hospitalizovali na samostatnom oddelení, ktoré spĺňalo všetky kritériá. Snažili sme sa zachovať adekvátny počet pacientov na jednu sestru tým, že sme zvýšili počet služieb. V prípade lekárov sme navýšili počet slúžiacich, čo spôsobilo nárast nadčasových hodín. Obmedzili sme plánovanú operatívu a lekárov a sestry sme presunuli na lôžkovú časť.
V posledních dnech se zdá, že pandemie pomalu začíná ustupovat. Jaké nové zkušenosti jste načerpali z nejtěžších okamžiků, kdy pandemie byla na vrcholu?
Za seba aj za kolektív môžem povedať, že sú to v prvom rade odborné skúsenosti. Zo začiatku sme mali len teoretické vedomosti, a tým bola práca náročná na čas aj psychiku. Často vznikali stresové situácie a veľmi dôležitá bola komunikácia nielen s pacientmi, ale aj s ich príbuznými. Pandémia nám priniesla také stavy, ktoré sme pred ňou nezažívali, a museli sme sa s nimi vyrovnať.
Co byste určitě dělali jinak, pokud by na podzim hrozila nová vlna onemocnění?
Pokúsil by som sa vytvoriť tím, v ktorom by bol vyšší počet zdravotníckeho personálu aj z iných odborov. Nedošlo by k takému výraznému vyčerpaniu lekárov, sestier a ošetrovateľov, ako to bolo počas tejto vlny pandémie.
Jak se u vás na pracovišti vyvíjí aktuální situace v péči o covidové pacienty?
Počet covidových pacientov postupne klesá. Ponechávame si v rezerve dve intenzivistické lôžka, aby sme boli pripravení. Postupne sa však u nás na klinike rozbieha plánovaná operatíva. Môžeme preto povedať, že sa pomaly vraciame do pôvodného režimu.
Mezi standardní výkony, které se provádějí na intenzivistických pracovištích, patří mimo jiné metody kontinuální náhrady funkce ledvin (CRRT). Jsou spíše záležitostí intenzivistů, nebo nefrologů?
V intenzívnej medicíne často vznikajú stavy multiorgánovej dysfunkcie (MODS), ktoré za určitých okolností prechádzajú do multiorgánového zlyhania (MOFS). Tu je úlohou intenzivistu zabrániť zlyhaniu orgánov, a keď už k tomu dôjde, použijeme CRRT. Našou doménou sú akútne stavy, ktoré riešime na vlastných pracoviskách, lebo potrebujeme mať pacientov pod trvalým dohľadom.Niekoľkohodinové prekladanie pacienta na umelej pľúcnej ventilácii s kontinuálnym monitoringom vitálnych funkcií na iné pracovisko nesie určité riziká vzniku komplikácií. Nefrológovia sa viac zaoberajú akútnymi alebo chronickými stavmi, kde zlyháva len jeden orgán, a to sú obličky.
MUDr. Štefan Krbila, PhD.
Vyštudoval Lekársku fakultu UK Bratislava so sídlom v Martine a postupne si urobil atestácie prvého a druhého stupňa v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Pôsobil ako anestéziológ a intenzivista v nemocniciach v Galante, Šali a Nových Zámkoch. V roku 2005 sa stal primárom a o šesť rokov neskôr prednostom Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky. Tá patrí k dôležitým pracoviskám, ktoré okrem svojich zvyčajných činností prevzali do starostlivosti aj covidových pacientov.
Pravidelne sa zúčastňuje odborných podujatí ako prednášajúci a na svojom konte má aj množstvo publikovaných prác v odborných lekárskych časopisoch, v ktorých sa venuje predovšetkým svojmu odboru alebo napríklad eliminačným metódam. Je ženatý, má dve dospelé deti a vo svojom voľnom čase sa zaoberá, ako sám hovorí, všetkým, čo nepripomína prácu.
V případě jakých diagnóz nejčastěji zahajujete metody CRRT a z jakého důvodu?
Najčastejšie používame CRRT u pacientov, ktorí nie sú schopní eliminovať toxické látky z organizmu vlastnou cestou. Dôvodom väčšinou býva rozvoj syndrómu multiorgánovej dysfunkcie (MODS) alebo multiorgánového zlyhania (MOSF) pri rôznych diagnózach, ako sú otravy, sepsa, pankreatitídy, šokové stavy alebo renálne zlyhania rôznej etiológie. Okrem týchto však existujú aj mnohé ďalšie diagnózy vyžadujúce použitie eliminačných metód.
Na jednotkách intenzivní péče se občas řeší dilema, zda sestry mohou obsluhovat přístroje určené pro metody CRRT. Jaký je váš názor na tuto citlivou problematiku a co považujete za optimální řešení?
Na našej klinike sa na obsluhe prístroja spolupodieľa lekár aj sestra. To je u nás optimálne riešenie. Keďže napojenie pacienta na CRTT sa deje v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu, všetci musia ovládať túto techniku. Nie je možné čakať 12 alebo 24 hodín, kým príde erudovaný tím.
Máte zkušenosti s metodami CRRT také u covidových pacientů?
Covidový pacient sa nelíši od iných intenzivistických pacientov, ktorí si vyžadujú použitie eliminačných metód pre zlyhávanie orgánov. Pokiaľ covidoví pacienti spĺňali kritériá extrakorporálnej eliminácie toxických látok, tak sme bez váhania použili CRRT. Výsledky záviseli najmä od zvládnutia covidovej pneumónie. Na klinice pracujete celkem se třemi dialyzačními monitory OMNI určenými pro akutní hemodialyzační ošetření. Jaké jsou vaše dosavadní zkušenosti s tímto přístrojem? Môžem povedať, že ide o moderné prístroje, ktoré keď si osvojíte, tak práca s nimi je spoľahlivá a výsledky sú uspokojivé.
U kolika pacientů už jste monitory OMNI použili a jak byste zhodnotil průběh ošetření?
Počas roka sme použili 50 setov. Postupne sme sa oboznámili so špecifikami tohto prístroja a určité problémy sme konzultovali s technikmi. Pokiaľ zvládnete všetky technické nastavenia, priebeh eliminačných metód je bezproblémový.
Co byste na monitoru OMNI vyzdvihl, a kde naopak vidíte prostor pro další technologický vývoj a zlepšení?
Pre kliniku je dôležité, aby obsluha prístroja a jeho nastavenie bolo čo najjednoduchšie a aby zdravotnícky personál jeho nastavením strávil čo najmenej času. A môžem potvrdiť, že dialyzačný monitor OMNI to v podstate spĺňa.
Kromě medicínské praxe se věnujete také publikační činnosti, sdílíte a předáváte tedy své zkušenosti a poznatky dál. Jak se díváte na otázku průběžného a dlouhodobého vzdělávání lékařů a sester?
Priebežné a dlhodobé vzdelávanie je nutné, nakoľko je veľký prísun odborných poznatkov a novej prístrojovej techniky, ktorých aplikácia do praxe je nevyhnutná za účelom skvalitnenia liečebno- preventívnej starostlivosti. Pokiaľ túto činnosť v plnej miere nedokážu garantovať odborné spoločnosti, je chvályhodné, keď ju podporujú aj iné inštitúcie.
Aesculap Akademie patří k předním vzdělávacím institucím, které působí v České republice a na Slovensku. Dokážete si představit spolupráci Aesculap Akademie s vaším pracovištěm?
Áno, viem si predstaviť spoluprácu. Pokiaľ by mi boli poskytnuté témy kurzov, prednášok a spĺňali by naše predstavy, odporúčal by som zdravotníkom z našej kliniky tieto kurzy absolvovať.
Lákalo by vás působení v pozici lektora Aesculap Akademie? Jak by měl vypadat kurz, který by vás těšilo vést?
Ak by som bol oslovený akadémiou zorganizovať kurz, pokladal by som to za možnosť propagácie našej práce v oblasti extrakorporálnych eliminačných metód. Obsahoval by praktické a teoretické vedomosti vo forme prednášok aj praktických ukážok.
Jak se díváte na teoretické vzdělávání versus praktické kurzy? V jakém poměru by mělo být teoretické vzdělávání k praktickému? Co považujete za hlavní přínosy obou těchto typů vzdělávání a v čem jsou jejich slabiny?
Pre odborný rast lekárov a sestier je nevyhnutné absolvovať teoretické aj praktické kurzy. Vhodný pomer by bol 1:1. Teoretické vedomosti bez praktických zručností nevedú k zlepšeniu a skvalitneniu zdravotnej starostlivosti. A rovnako to platí aj v opačnom poradí.
Vaše klinika pravidelně pořádá Novozámecké dni anesteziologie a intenzivní medicíny, které už patnáct let patří k významným odborným akcím v regionu. Jak organizaci akce ovlivnila pandemie a co plánujete pro letošní rok?
Minulý rok sme toto podujatie museli pre pandémiu koronavírusu zrušiť. Dúfam, že tento rok sa Novozámocké dni uskutočnia prezenčnou formou v polovici októbra, ako bolo plánované. Budeme sa snažiť dodržať všetky bezpečnostné pravidlá a podmienky ochrany, ktoré budú na uskutočnenie podujatia potrebné. V hlavnom programe by sa mali objaviť predovšetkým prednášky zamerané na nové poznatky z odboru anestéziológie a intenzívnej medicíny. Rečníkmi budú poprední predstavitelia slovenskej a českej anestéziológie. Konkrétne mená ale nechcem dopredu prezrádzať.
Co byste v této nelehké době, v níž žijeme už více než rok, popřál svým kolegům lékařům, zdravotním sestřičkám a pacientům?
Keďže sme sa konečne dočkali zmiernenia pandémie, chcel by som všetkým kolegyniam aj kolegom zaželať najmä veľa voľných chvíľ prežitých v kruhu svojich najbližších, zaslúženú letnú dovolenku a po návrate do práce predovšetkým pracovnú pohodu. Pacientom a ich rodinám želám čo najskoršie uzdravenie a čo najkratšie odlúčenie od svojich blízkých.
